V tomto týždni sme v škole realizovali aj zbierku Biela pastelka. Jej cieľom bolo vyzbierať financie na podporu zrakovo hendikepovaných. Pri tejto príležitosti sme pre deti zorganizovali besedu na tému život bez zraku. Našu školu navštívil pán Michal G., ktorý je nevidiaci od narodenia a pani Danka J., ktorá prišla postupne o zrak v dôsledku choroby vo veku 25 rokov. Porozprávali žiakom, aký je život človeka, ktorý je nevidiaci, alebo slabozraký. Aké pomôcky im uľahčujú život, bez čoho by to bolo oveľa ťažšie. Žiaci mali možnosť si vyskúšať „naslepo“ chôdzu so slepeckou palicou, či naliať si vodu do pohára. Pri nalievaní pohára im pomáhal zvukový senzor, ktorý reaguje na ponorenie do vody. Mohli si dokonca „prečítať“ text napísaný Braillovým písmom.Na otázku, čo im najviac vadí, sa pán Michal vyjadril, že sú to ľudia, ktorí chodia zahľadení do mobilu a neregistrujú, čo je pred nimi. Dochádza tak ku kolíziám a často je to bez ospravedlnenia, či pomoci nevidiacemu. Nevážime si to, že nám ten zrak slúži a stačí jeden malý moment, nepozornosť a učíme sa žiť v tme.Preto dvihnime hlavu, poobzerajme sa okolo seba. Ak uvidíme niekoho s bielou palicou, opýtajme sa či nepotrebuje pomoc pri prechádzaní cez cestu, alebo zistiť číslo prichádzajúceho autobusu MHD.Ako to išlo žiakom s bielou palicou, či nalievaním vody do pohára „naslepo“ si môžete pozrieť na fotografiách.