Školský klub detí ako súčasť Základnej školy Lesnícka 1 Prešov

 

                      

 

VÝCHOVNÝ PROGRAM

ŠKOLA HROU

 

 

                                                                                                                             Ing. Marta Ichniovská

                                                                                                                       riaditeľka školy

OBSAH

1  VYMEDZENIE VLASTNÝCH CIEĽOV A POSLANIA VÝCHOVY

1.1  Charakteristika ŠKD

 

Školský klub detí zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, prípravu na vyučovanie a aktívne využívanie voľného času. ŠKD tvorí 6 oddelení detí z 1. – 4. ročníka ZŠ, ktorého je súčasťou. Je umiestnený  v budove školy. Všetky oddelenia sa nachádzajú v prvom pavilóne. Oddelenia sa nachádzajú v kmeňových triedach, ktoré sú heterogénne. K dispozícii sú: kabinet na didaktické pomôcky, školské ihrisko, telocvičňa, školská knižnica, interaktívna tabuľa, počítačová učebňa a školská jedáleň. Prostredie ŠKD umožňuje takmer rodinnú výchovu detí, vďaka dobrej atmosfére a výbornému vzťahu vychovávateľ – dieťa – rodič.  Zabezpečuje aj integráciu žiakov so ŠVVP.

 

1.2 Charakteristika detí, ktorí sú v ŠKD

ŠKD navštevujú deti, ktoré majú trvalé bydlisko  v meste Prešov a priľahlých obcí so záujmom o mimo vyučovaciu činnosť a záujmové aktivity oddychového a relaxačného charakteru.

 

1.3  Dlhodobé projekty, do ktorých sa ŠKD zapája:

• Jesenné tvorivé dielne
• Deň vody
• Imatrikulácia prvákov
•  Šarkaniáda
• Vianoce – vianočné vystúpenie detí ŠKD
• Zober loptu, nie drogu
• Športové popoludnie
• Bábkové predstavenie v ŠKD
• Zápis prvákov
• Deň Zeme
• SKARABEUS, SABI – účasť v súťaži
• Deň matiek
• Detský jarmok – MDD
• Maľovaný chodník
• Deň otcov

V činnosti ŠKD sú zakomponované projekty, ktoré sú súčasťou plánu práce ŠKD. Zaradené sú aj všetky štátne sviatky, významné svetové a medzinárodné dni. Každoročne participujeme na projektoch, ktoré sú v réžií učiteliek 1.- 4.ročníka: Deň matiek, Škola v prírode.

 

1.4 Spolupráca ŠKD s rodičmi a inými subjektmi

Vychovávateľky ŠKD spolupracujú s rodičmi pri výchove detí a organizovaní záujmovej činnosti. Rodičom poskytujú informácie o deťoch a ich práci. Nevyhnutná a dôležitá je spolupráca s triednymi učiteľkami a vedúcimi krúžkov. Deti navštevujú školskú knižnicu, kde prebieha výmena kníh a návšteva rôznych výstaviek. ŠKD spolupracuje s bábkovým divadlom Gašparko. Neodmysliteľná je aj spolupráca  s MŠ – Solivarská a SMŠ ELBA.

 

1.5 Ciele ŠKD

Pri štruktúrovaní činnosti školského klubu a určovaní čiastkových cieľov vychádzame z aktuálne formulovaných typov učenia podľa Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru – UNESCO:

• učiť sa učiť;        
• učiť sa poznať;        
• učiť sa „ako na to“;
• učiť sa žiť v spoločenstve;
• učiť sa byť.

 

Podmienkou plnenia všetkých uvedených cieľov je vytvorenie vhodného prostredia, ktoré deťom umožňuje spoločnú činnosť v čase mimo vyučovania a ktoré spĺňa podmienky tvorivosti, navodzuje kreativitu a dáva príležitosť k sebarealizácii.

Dôležitým prvkom je interakcia všetkých zúčastnených činiteľov, medzi ktoré patrí sociálne prostredie školy, empatia vychovávateliek, režim dňa s dostatkom pohybu a navodením podnetných aktivít, otvorené vzťahy medzi deťmi a rodičmi. Hlavný dôraz budeme klásť na rozvoj a získavanie tvorivosti, flexibility, komunikatívnosti vedieť vyhľadávať informácie, prezentovať svoju prácu. Rozvíjať a podporovať talenty, osobnosť a záujmy každého dieťaťa, skvalitniť spoluprácu s rodičmi, verejnosťou a zaviesť tak nové formy a metódy práce. Výchovno-vzdelávaciu činnosť smerovať k príprave detí na život, ktorý od nich vyžaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy. Pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme, schopného seba motivácie k celoživotnému vzdelávaniu. Dosiahnuť zvýšenie gramotnosti v oblasti IKT, finančnej a čitateľskej gramotnosti detí v našej škole.

Našim cieľom je pripraviť jedinca na život v modernej spoločnosti a to prostredníctvom výchovného programu ŠKD.

Výchovno – vzdelávaciu činnosť je nutné orientovať na dodržiavanie princípov etickej výchovy a výchovy k manželstvu a rodičovstvu, prostredníctvom ktorých oboznamujeme s problematikou nebezpečenstva komerčného, sexuálneho zneužívania detí a ochrany pred ním. Poskytovať konzultačno – poradenské služby pre rodičov detí  s poruchami učenia a správania sa,  zabezpečovať  kvalitnú kooperáciu školy a rodiny. Umožniť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia pravidelne navštevovať ŠKD, s cieľom podporovať ich adaptáciu na školu a rozvíjať cieľavedomú a systematickú prípravu na vyučovanie. Pri organizovaní voľno časových aktivít dodržiavať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zameriavať sa na prevenciu detskej nehodovosti. Vychovať zdravú osobnosť odolnú voči negatívnym vplyvom, ktorá bude poznať svoju cenu a nájde si svoje miesto v skupine rovesníkov. Pri realizácii výchovno-vzdelávacej činnosti dodržiavať hygienické podmienky, uplatňovať pedagogické zásady primeranosti a individuálneho prístupu v heterogénnych oddeleniach. Hlavným cieľom pobytu dieťaťa v ŠKD je plne  rozvinúť  jeho  kompetencie, ktoré sa  navzájom prelínajú v jednotlivých tematických oblastiach výchovy.

 

1.6 Charakteristika VP v ŠKD

VP je základným dokumentom ŠKD, prihliada na komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa s dôrazom na všetky jeho práva a potreby. Zároveň rešpektuje individuality dieťaťa. Základnou úlohou je vytvárať pozitívnu atmosféru vo všetkých oddeleniach ŠKD. Predkladať dieťaťu jasné a stručné požiadavky primerané jeho obdobiu vývoja. Rešpektovať individuálne potreby každého dieťaťa.

 

1.7 Zameranie ŠKD

Činnosť ŠKD sa zameriava na všetky oblasti výchovy a vzdelávania detí ( SVOV, VOV, PTOV, PEOV, TVOV a EVOV)

Prostredníctvom rôznych aktivít chceme posilniť priateľstvo medzi deťmi, zlepšiť vzájomné vzťahy, kamarátstvo a vzájomnú pomoc.

Podporovať a vytvárať u vychovávateľov emocionálno humanistický prístup k dieťaťu a dosiahnuť kreatívneho a empatického vychovávateľa ŠKD.

 

1.8 Stratégie výchovno – vzdelávacej činnosti

 

          Naše pedagogické stratégie smerujú k rozvíjaniu kľúčových kompetencií, prípadne k utváraniu nových kompetencií dieťaťa .

          Preferujeme individuálny prístup, uplatňovanie zážitkových aktivizujúcich metód a foriem práce, aplikovanie humanistickej výchovy (partnerský vzťah ku dieťaťu, humanistické hodnotenie dieťaťa), úzku spoluprácu s rodinou dieťaťa, spoluprácu s vyučujúcimi, kontinuálne ďalšie vzdelávanie vychovávateliek. Pri rozvíjaní kľúčových kompetencií uplatňujeme tieto pedagogické stratégie.

 

          Dosahovanie stanovených cieľov budeme zabezpečovať individuálnym prístupom, preferovaním zážitkových metód a foriem práce, aplikovaním humanistickej výchovy, úzkou spoluprácou s vyučujúcimi, s rodinou dieťaťa a vytváraním pozitívnej emocionálnej klímy v oddeleniach a v celom ŠKD.

 

1.9 Konkrétne kompetencie

Dieťa v ŠKD si osvojuje tieto kľúčové kompetencie:

Kompetencie učiť sa učiť

• rieši nové, neznáme úlohy a situácie
• zúčastňuje sa vedomostných súťaží
• prejavuje záujem o nové informácie

Komunikačné kompetencie

• zrozumiteľne vyjadruje a obhajuje svoj názor
• vypočuje si opačný názor
• rozvíja si komunikačné schopnosti v oblasti moderných IKT
• prijíma spätnú väzbu

Sociálne kompetencie

• pomenuje svoje potreby, city a pocity
• zvládne jednoduché stresové situácie
• vlastným postupom rieši jednoduché konflikty
• presadzuje autonómiu a práva svojej osobnosti
• rešpektuje úlohy skupiny
• efektívne spolupracuje v skupine
• uvedomuje si potreby žiakov a osôb so zdravotným znevýhodnením
• uvedomuje si potreby ostatných detí
• poskytne pomoc alebo pomoc privolá

Pracovné kompetencie

• prejavuje samostatnosť vo vypracovaní domácich úloh
• plánuje a hodnotí svoje činnosti
• prijíma nové informácie a poznatky
• dokončí prácu
• kultivuje svoju vytrvalosť
• ovláda jednoduché manuálne zručností a samoobslužné činnosti potrebné  pre praktický živo
• rozvíja manuálne zručnosti

 

Občianske kompetencie

• uvedomuje si potrebu rešpektovania práv a slobôd iných osôb
• uvedomuje si potrebu prijatia zodpovednosti za svoje správanie
• je otvorený primeranému participovaniu na živote v oddelení
• prejavuje úctu k rodičom a k starším osobám

Kultúrne kompetencie

• pozná kultúrne pamätihodnosti okolia a regiónu
• rozlišuje kultúrne a nekultúrne správanie
• rešpektuje iné kultúry a zvyky
• prijíma kultúrne podnety a kultivuje svoj talent
• je otvorený podieľať sa na kultúrnych podujatiach v skupine
• ovláda základy kultúrneho správania
   

Ciele tematických oblastí výchovy sú základom výchovných osnov. Ciele výchovno-vzdelávacieho  procesu vo výchove mimo vyučovania tvoria určitú hierarchiu:

1. Spoločenské ciele  stoja v hierarchii najvyššie, pričom sú najvšeobecnejšie a najabstraktnejšie, napr. rozvíjať osobnosť, formovať mravné vedomie a pod.
2. Inštitucionálne ciele reprezentujú požiadavky ŠZ, napr. ciele výchovnej oblasti (alebo jej tematických celkov).
3. Špecifické (konkrétne) ciele sú najnižšie a predstavujú výchovno-vzdelávacie ciele jednotlivých výchovno-vzdelávacích alebo záujmových činností zameraných na rozvoj osobnosti dieťaťa, aby stanovené hodnoty prijímali, reagovali na ne, akceptovali ich, integrovali a zvnútornili sa s nimi. Vzťahujú sa na afektívne (citové) procesy. Napr. precítiť, vyjadriť, prejaviť, prijať.

Špecifické ciele musia spĺňať tieto požiadavky:

• musia byť konzistentné (nižšie ciele podriaďujeme vyšším),
• musia byť primerané (súlad požiadaviek cieľov s možnosťami a schopnosťami detí a žiakov, vychovávateľov, materiálnymi podmienkami a pod.),
• musia byť jednoznačné (nepripúšťa sa viacznačný význam cieľov, rôznosť vysvetlení),
• musia byť vyjadrené v pojmoch detských a žiackych výkonov (vopred stanovíme konečný stav – výkon, ktorý sa má u dieťaťa a žiaka dosiahnuť),
• musia byť kontrolovateľné (porovnávame dosiahnutý stav u detí a žiakov so stanovenými cieľmi),
• rešpektujú taxonómiu (aktívne sloveso v neurčitku) cieľov (úroveň osvojenia vedomosti, zručnosti, postoja).

Špecifické ciele vyjadrujú relatívny výkon v rámci výchovnej oblasti.

 

2 FORMY VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

V školskom klube detí uplatňujeme poldennú formu výchovy a vzdelávania, ktorá je prispôsobená vyučovaciemu procesu. Výchovu mimo vyučovania realizujeme v čase po vyučovaní pravidelnými, priebežnými a príležitostnými činnosťami v oddelení, alebo v rámci ŠKD.

     Vychovávateľky uprednostňujú predovšetkým zážitkové, aktivizujúce a motivačné metódy a formy práce, spolupracujú s rodinou dieťaťa a s pedagogickými zamestnancami školy. Vo výchovno-vzdelávacej činnosti preferujú oddychové, rekreačné, záujmové činnosti a zážitkové vzdelávanie.

    Základnou organizačnou formou výchovy a vzdelávania v ŠKD je individuálna alebo skupinová výchovno-vzdelávacia aktivita v oddelení.

Formy výchovy:

1. Podľa počtu detí:

frontálne – formy hromadnej práce

skupinové – práca v skupinách (5 – 7 detí v skupine)

individuálne – práca jednotlivca

2. Podľa organizovanosti:

organizované

spontánne vznikajúce činnosti (spravidla realizované samotnými deťmi)

3. Podľa aktivity detí:

aktivizujúce formy ( napr. súťaže, kvízy)

pasívne (napr. návštevy rôznych podujatí)

4. Podľa miesta realizácie:

školské (v triede, na šk. dvore, v knižnici)

mimoškolské (exkurzie, vychádzky, výlety, divadelné a filmové predstavenia...)

5. Podľa času:

pravidelné – vyznačujú sa dlhodobejším charakterom a pomerne ustálenou podobou jednotlivých činností (napr. práca podľa režimu dňa v ŠKD a pod.)

príležitostné (sporadické, nepravidelne sa opakujúce podujatia – športové podujatia, koncerty, návšteva divadla, kina a pod.)

jednorázové činnosti (mimoriadne podujatia – oslavy)

 

K základným organizačným formám výchovy v ŠKD patria:

• Hra – individuálna, spoločenská, voľné hry – stolové, maľovanky, doplňovačky, hádanky, hlavolamy
• Konštruktívne hry (stavebnice, skladačky)
• Práca – sebaobsluha, pomoc pri domácich prácach
• Denný režim, školský poriadok
• Motivácia
• Kolektívne hry
• Vychádzka, športové hry
• Tematické hry
• Ručné práce, výtvarné techniky, spracovanie a práca s rôznymi materiálmi
• Hudobno-pohybové hry, besedy, práca s knihou, súťaže, práca s PC, interaktívnou tabuľou, prezentácie
• Príležitostné aktivity a reprezentácia

 

3 TEMATICKÉ OBLASTI VÝCHOVY

Výchova a vzdelávanie mimo vyučovania sa v ŠKD realizuje v týchto tematických oblastiach výchovy:

• vzdelávacej oblasti (príprava na vyučovanie)
• spoločensko – vednej oblasti
• pracovno – technickej oblasti
• prírodovedno – enviromentálnej oblasti
• esteticko – výchovnej oblasti
• telovýchovnej, zdravotnej a športovej oblasti

 

Charakteristika vzdelávacej oblasti (prípravy na vyučovanie)

 

Príprava na vyučovanie je neodmysliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. V plnej miere závisí od potrieb školského vyučovania, pričom musíme rešpektovať vekové osobitosti detí a dodržiavať psycho – hygienické zretele. Pri odpoludňajšej prevádzke ŠKD zaraďujeme prípravu na vyučovanie  až po dôkladnom oddychu a rekreácii. Preto je nevyhnutné dodržiavať pravidlo, aby sa vzdelávacia činnosť nezačala pred 15. hodinou.

Z hľadiska vymedzenia a funkcie príprava na vyučovanie slúži na opakovanie a utvrdenie učiva, pričom má aj dôležitý výchovný význam.  Sleduje zámer vychovávať u detí každodenný návyk učiť sa, rozvíjať schopnosti a vhodnú organizáciu pri práci. Nemala by presahovať určený  rozsah. Musí mať pevné miesto v dennom režime dieťaťa ŠKD.

Organizovaním prípravy na vyučovanie plní ŠKD 2 úlohy, a to:

1. 1. vzdelávaciu, ku ktorej patrí prehlbovanie a upevňovanie vedomostí, rozširovanie poznatkov, skúseností, návyk a rozvíjanie zručností,
   2. výchovnú, kde môžeme zaradiť rozvoj vôle, sociálnych vzťahov, vzťah k učeniu, rozvoj vytrvalosti, disciplínu...
       

Vychovávateľka v ŠKD obsah prípravy na vyučovanie samostatne neplánuje, postupuje podľa momentálne preberaného učiva, preto sa kladie veľký dôraz na úzku spoluprácu učiteľa a vychovávateľa v rámci tejto činnosti.

Zvýšenú pozornosť venuje deťom so slabším prospechom a z málo podnetného rodinného prostredia. Je vhodné, aby nezabúdala na šikovné deti  a vedela ich vhodne zamestnať.

Vzdelávacia oblasť

 Cieľové zameranie výchovnej oblasti:

• rozvíjať autonómnosť v príprave  na vyučovanie
• rozvíjať efektívne spôsoby učenia sa
• získavať nové poznatky a informácie z rôznych zdrojov
• získavať vzťah k celoživotnému vzdelávaniu

 

Charakteristika spoločensko – vednej oblasti

 

Zmyslom spoločensko-vednej oblasti je rozvíjať u detí, primerane veku, v podmienkach práce ŠKD, prvotný záujem o spoločenský život a dianie v svojom najbližšom okolí tak, aby tento záujem mohli ďalej prehlbovať v školských vlastivedných krúžkoch.

Spoločensko-vedná činnosť v ŠKD má pomáhať pri formovaní sociálneho cítenia detí, utvárať u nich predstavy o tom, ako sa môžu aktívne zúčastňovať na každodennom živote rodiny, školy, pri udržiavaní poriadku a plnení ďalších žiackych povinností. Nabáda deti ako byť užitoční napr. pri zbere odpadových surovín, liečivých rastlín, ako prípadne pomôcť pri ochrane verejného prostredia – starostlivosť o zeleň a i.

Spoločensko-vedná oblasť

Cieľové zameranie výchovnej oblasti:

• spolurozhodovať o živote v skupine,
• rozvíjať základy zručností seba hodnotenia, seba riadenia, seba motivácie a empatie,
• prejavovať úctu k rodičom, starším osobám,
• prejavovať ohľaduplnosť k osobám so zdravotným postihnutím,
• pochopiť význam  dodržiavania ľudských práv a základných slobôd,
• posilniť základy hrdosti k národnej a štátnej príslušnosti,
• kultivovať kultúrne návyky a vyjadrovanie sa,
• vyjadrovať svoj názor,
• vedieť vypočuť opačný názor,
• využívať všetky dostupné formy komunikácie,
• rozlíšiť kultúrne a nekultúrne prejavy v správaní sa,
• vedieť samostatne a kriticky riešiť jednoduché  konflikty,
• poskytnúť pomoc alebo pomoc privolať.

 

Charakteristika pracovno- technickej oblasti

 

Čoraz výraznejšie uplatnenie vedy, techniky, odvetví informatiky, výpočtovej techniky vo vedecko-technickom rozvoji sa odzrkadľuje samozrejme aj v záujmoch detí a mládeže. Aj táto činnosť môže ovplyvňovať voľbu pracovného uplatnenia alebo aspoň pomôcť pri neskoršej orientácii pri jeho voľbe.

Pracovno-technická  činnosť, má snáď ako jediná, pevne určený postup, ktorý je rozdelený do niekoľkých fáz z dôvodu zdĺhavosti a časovej náročnosti dopracovania sa k želanému výsledku. Prvou z nich je prediskutovanie námetu  a pracovného postupu. Druhou je samotná práca na výrobku (hre) a treťou je dokončenie a využívanie hotového výrobku.

Tiež z výchovného hľadiska je dôležité, aby zhotovené výrobky v rámci pracovno-technickej záujmovej činnosti boli použiteľné pre iné výchovné činnosti.

 

Pracovno-technická oblasť

Cieľové zameranie výchovnej oblasti:

• vedieť si samostatne vytýčiť jednoduché osobné ciele,
• rozumieť významu osobnej zodpovednosti za vykonanú prácu,
• vedieť  spolupracovať so skupinou, dodržiavať  bezpečnosť pri práci,
• rozvíjať základy manuálnych a technických zručností,
• získavať základy zručností potrebných pre praktický život,
• získať základné zručnosti v tvorbe jednoduchých projektov.

 

Charakteristika  prírodovedno – enviromentálnej oblasti

 

Prírodovedná činnosť v ŠKD rozvíja záujem žiakov o prírodu, vychováva u nich ohľaduplný a šetrný vzťah k nej, učí deti aktívne chrániť všetky formy života. Vedie ich k sledovaniu prírodných podmienok života rastlín a živočíchov, ako aj k sledovaniu pozitívnych i negatívnych vplyvov činnosti človeka na ekologické vzťahy v prírode. V rámci nej sa deti oboznamujú s významom rastlín, zvierat a ďalších prírodnín pre človeka.

Vychovávateľka pri rozvíjaní prírodovednej činnosti žiakov v ŠKD vychádza z regionálnej charakteristiky. Ťažiskom pre ňu je predovšetkým praktická činnosť. Vzhľadom k tomu, že prírodovedná činnosť sa niekedy podobá spoločensky prospešnej práci, stáva sa ďalšou vhodnou motiváciou budúcej profesijnej orientácie žiakov.

Prírodovedno-environmentálna oblasť

Cieľové zameranie výchovnej oblasti:

• pochopiť základné princípy ochrany životného prostredia,
• rozvíjať zručnosti pri jednoduchej činnosti na tvorbe a ochrane životného prostredia,
• naučiť sa pracovať v neformálnych skupinách, rozvíjať aktivitu, tvorivosť, iniciatívu,
• vedieť  organizovať činnosť.

 

Charakteristika  esteticko – výchovnej oblasti

Zmyslom esteticko-výchovných činností v ŠKD je viesť deti k poznaniu, chápaniu, vnímaniu a prežívaniu v každodennom živote. V súvislosti s touto  činnosťou dochádza zároveň k cibreniu vkusu detí a pestovaniu schopnosti potreby a zručnosti tvorivo sa uplatňovať vo výtvarných, hudobných, literárnych, dramatických a hudobno-pohybových činnostiach, rozvoju schopnosti deti vyjadrovať emócie výrazovými prostriedkami umenia.

Hlavnými zložkami esteticko-výchovnej činnosti sú výtvarná, a hudobná činnosť. Znakom všetkých, aj vyššie spomenutých činností, je najmä samostatný tvorivý prístup dieťaťa, voľnosť výrazových prostriedkov pri zobrazovaní skutočnosti a sveta človeka. Tieto činnosti prinášajú nové, silné emocionálne zážitky a stavajú sa i dobrým motivačným prvkom.

Esteticko-výchovná oblasť

Cieľové zameranie výchovnej oblasti:

• posilniť úctu ku kultúrnym hodnotám v blízkom okolí,
• rozvíjať základy vzťahu k umeniu,
• rozvíjať talent a špecifické schopnosti,
• rozvíjať základy tvorivých schopností a zručností,
• prejavovať pozitívny vzťah k jednoduchej estetickej úprave prostredia,
• podieľať sa na príprave kultúrnych podujatí v oddelení,
• objavovať krásu v bežnom živote.

 

Charakteristika telovýchovnej, zdravotnej a športovej oblasti

 

Prvoradý význam vo výchovno-vzdelávacej činnosti v ŠKD majú práve športová, turistická, dopravná a branná činnosť. Tieto činnosti pomáhajú rozširovať priestor pre pohybovú aktivitu, pre rast všeobecnej pohybovej výkonnosti a telesnej zdatnosti detí a vzhľadom na individuálne psycho – motorické osobitosti detí, sú nevyhnutnou podmienkou ich zdravého vývoja. Umožňuje deťom poznávať rozličné druhy športu, podnecuje ich k aktívnemu vykonávaniu a pomáha utvárať vhodný denný režim, tiež zlepšovať telesnú kondíciu ako aj odstraňovať psychickú únavu. Význam spočíva aj v tom, že napomáha upevňovať dôležité morálne a vôľové vlastnosti.

Telovýchovná, zdravotná a športová činnosť v sebe zahŕňa všetky druhy  športových  činností. Zameriava sa na vybrané prvky z atletiky, gymnastiky, turistiky, športových hier a podľa miestnych podmienok aj na sezónne hry a iné športy. Dôležité je, aby sa niesla v duchu vekovej primeranosti a vyhovovala mentalite detí mladšieho školského veku. Vhodné je vykonávať ju mimo miestnosti, v prírode. Dosiahnutiu cieľa vychovávateľky predchádza metodická pripravenosť a všestranná športová príprava. Na to, aby mohla poskytovať deťom čo najviac intenzívnych pohybových podnetov, podporovať a rozvíjať ich prirodzený záujem o pohybovú aktivitu – od  záujmu o spontánnu pohybovú činnosť až k prejavom vlastnej iniciatívy a aktivity. Ideálne je, ak sa sama aktívne zúčastňuje na tejto činnosti spoločne s deťmi.

Rýchly rozvoj techniky, ktorý sa prejavil aj v doprave, podnietil zaradenie dopravnej výchovy do obsahu športových činnosti. Nakoľko je premávka na komunikáciách čoraz väčšia a zložitejšia, stúpa počet dopravných nehôd aj zavinením detí. Stávajú sa, tak ako aj dospelí, priamymi účastníkmi cestnej premávky, či už ako chodci alebo cyklisti. Preto je nevyhnutné oboznamovať ich so správaním sa v rôznych  dopravných situáciách, s dopravnými značkami. Pri dopravnej výchove v ŠKD je dôležité využiť záujem detí o súťaženie, meranie síl a hravosť.

Telovýchovná, zdravotná a športová oblasť

 Cieľové zameranie výchovnej oblasti:

• kultivovať základné hygienické návyky,
• rozvíjať schopnosť relaxovať pravidelným cvičením a pohybom,
• pochopiť škodlivosť fajčenia alkoholu a iných drog,
• pochopiť význam pravidelného pohybu a cvičenia,
• pochopiť význam dodržiavania základných zásad zdravej výživy,
• poznať základné princípy zdravého životného štýlu,
• rozvíjať športový talent a schopnosti.

 

4 VÝCHOVNÝ PLÁN  

Výchovný plán stanovuje skladbu výchovno-vzdelávacej práce v oddelení. V tejto súvislosti sú vymedzené hodiny výchovno-vzdelávacích činností pre jednotlivé tematické oblasti.

 

 

5 VÝCHOVNÝ JAZYK

Výchovným jazykom v ŠKD je štátny jazyk – slovenský jazyk.

 

6 MATERIÁLNO – TECHNICKÉ A PRIESTOROVÉ PODMIENKY

Výchovná činnosť ŠKD sa realizuje v 5 oddeleniach, ktoré sú v dopoludňajších hodinách vyučovacími triedami. Na svoju činnosť využíva školskú telocvičňu, školské ihrisko a školskú knižnicu. Jednotlivé oddelenia disponujú hračkami, didaktickými hrami a metodickými materiálmi, ktoré slúžia na záujmové vyžitie detí, regeneráciu síl po vyučovaní, rozvíjanie tvorivosti a posilňovanie sebavedomia. Vychovávateľky ŠKD sa usilujú o vytvorenie nestresujúceho prostredia, ktoré si účelovo upravujú a tak poskytujú možnosť na kreatívnu prácu s deťmi.

 

7 PODMIENKY NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI VÝCHOVE 

O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú deti poučené prvý deň v septembri  pri nástupe do ŠKD. Záznam je v triednej knihe. Deti, ktoré prídu do oddelenia v priebehu   školského roka sú poučené vychovávateľkou, čo je opäť zapísané v triednej knihe. Osvetlenie oddelení ŠKD je neónovými žiarivkami. Vyhovuje súčasným podmienkam. Vykurovanie zabezpečuje plynový kotol ústredného kúrenia. Vetranie priestorov je pravidelné a zodpovedá normám. Sociálne zariadenia spĺňajú všetky požiadavky súčasnej doby a vyhovujú školským predpisom. V oddeleniach je umývadlo s pitnou vodou. V kabinete ŠKD sa nachádza skrinka prvej pomoci. Kontrolu BOZP zabezpečuje manažment školy.  Škola, ktorej je ŠKD súčasťou, realizuje pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia a odstraňovanie nedostatkov podľa výsledkov revízií s cieľom vytvoriť bezpečné a zdraviu vyhovujúce prostredie.

 

8 VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA DETÍ

          Výchova detí je neoddeliteľnou súčasťou školského systému. Školský systém predstavuje sústavu ciest, ktorou pripravuje deti na život nielen po vedomostnej stránke, ale aj po stránke sociálnej. Cesty vo svete výchovy sú zložité. Každý pedagóg vychováva deti tak, aby sa vedeli začleniť do sociálnych skupín, aby sa v nich s istotou pohybovali, aby si vážili svoje okolie, svoj život. Vedomosti hodnotia učitelia známkou. Správanie sa, je tiež hodnotené známkou, ale len na vysvedčení, ale výsledky výchovy sa hodnotiť známkou nedajú. Hodnotenie je prítomné v každej komunikácií medzi vychovávateľom a dieťaťom. Vychovávateľ na výkon dieťaťa (odpoveď, správanie, produkt) pozitívne reaguje, analyzuje, podporuje a podnecuje k ďalšiemu rastu. V kontakte   s dieťaťom často využíva aj neverbálnu komunikáciu ako úsmev, prikývnutie, pozitívne gestá rúk a pod. Sú to ukazovatele spokojnosti alebo nespokojnosti vychovávateľa i dieťaťa. Výsledok hodnotenia sa však vyjadruje predovšetkým slovne. Vychovávateľovmu hodnoteniu predchádza seba hodnotenie dieťaťa. Vychovávateľka opíše činnosť  alebo vlastnosť dieťaťa a komentuje ich. To, či je daný výkon alebo vlastnosť dostatočná (nedostatočná), sa stanovuje pri porovnaní s určitým kritériom. Toto kritérium je obyčajne explicitné. Je uvedené vo výchovných programoch, učebných osnovách, štandardoch alebo iných pedagogických dokumentoch.

           Na tejto ceste je najdôležitejšie  dobré slovo. Dieťa, ktoré je pochválené za úspech, nadobúda kladný vzťah k hodnotiacemu a zároveň kladný vzťah k činnosti, za ktorú bolo pochválené. Získava istotu v svojom správaní a chce dosiahnuť stále niečo viac, za čo bude opäť pochválené. Preto v systéme hodnotenia výchovy má u nás dominantné postavenie pochvala a povzbudenie.

Nielen škola vychováva dieťa, základy sú v rodine. Nevyhnutnou súčasťou                   pri výchove  je spolupráca s rodinou. Vychovávateľky komunikujú s rodičmi o úspechoch a neúspechoch, hľadajú tú najsprávnejšiu cestu, informujú sa, aké zmeny nastávajú nielen doma, ale aj v mimoškolskom živote. Výsledky výchovného pôsobenia sú odrazom spolupráce učiteľky a vychovávateľky. Vzájomne komunikujú, konzultujú úspechy a neúspechy detí, hodnotia zmeny, ktoré nastali u jednotlivcov a hľadajú východiská.

Systém kontroly je založený na vzájomnej  komunikácií dieťa – učiteľ – vychovávateľ – rodič. Táto komunikácia je otvorená aj ďalším, ktorým  na výchove záleží. Systém hodnotenia je založený na hodnotení kladov a nedostatkov slovným hodnotením počas každej činnosti. Pri hodnotení vychovávateľka vychádza  z poznania každého dieťaťa a oceňuje aj minimálne zmeny, ktoré vedú k zlepšeniu a náprave. Zároveň pochvalné slová sú nástrojom pre zlepšenie sa. Nedostatky primerane odsudzuje, ale dieťa netrestá. Pri výchove rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči nemu.

 

9 VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA ZAMESTNANCOV ŠKOLSKÉHO ZARIADENIA

 

 Kultúra školy

 

          Kultúra školy je pojem, ktorý vyjadruje optimálny stav a zároveň upozorňuje                na nedostatky súčasného stavu. Kultúra školy je celistvým pojmom, ktorý spája jednotlivé oblasti fungovania školy. Celistvosť sa potom stáva východiskovým riešením mnohých pedagogických otázok hlavne v súvislosti so skvalitnením práce a života školy.

Kultúra školy sa formovala niekoľko rokov a jej kvalitatívny rast pokračuje. Našim poslaním je dávať pojem kultúra školy do povedomia nielen pedagógom, deťom a rodičom, ale aj širokej verejnosti, ktorej ponúkame nové a nové aktivity.

Hodnotový systém školy

Hodnoty, o ktoré sa opierame v našej škole:

• profesionalita a odbornosť zamestnanca,
• úcta  a dôvera,
• spravodlivosť a objektívnosť,
• ľudskosť a tolerantnosť,
• spoľahlivosť a spolupráca,
• pomoc a zodpovednosť,
• otvorenosť a tvorivosť.

Kritériá pre výber vychovávateľov, kritériá ich hodnotenia

         

Kritériá pre výber vychovávateľov:

1. odborné predpoklady pre zvládnutie výkonu povolania,
2. kvalifikácia, zručnosti, schopnosti, prax v podobných  zariadeniach,
3. predpoklady pracovať v kolektíve a pracovať s deťmi,
4. morálne predpoklady,
5. znalosť úradného jazyka,
6. osobnostné vlastnosti:

• vzťah k deťom,
• vzťahu k ostatným zamestnancom,
• zodpovednosť k pracovným povinnostiam,
• kreativita, nové systémy vo výchovno-vzdelávacom procese,
• morálne vlastnosti. 

 

Kritériá pre hodnotenie vychovávateľov:

Hodnotenie sa realizuje na základe priebežnej kontrolnej činnosti, hospitačnej činnosti a pedagogických pozorovaní.

Kritériá hodnotenia ostatných zamestnancov:

Hodnotenie sa realizuje na základe priebežnej kontrolnej činnosti a pozorovaním.

         

Systém motivačných činiteľov:

• potreby zamerané na jednotlivcov,
• potreby sociálne,
• výkonové,
• poznávacie (kognitívne),
• podpora  ďalšieho vzdelávania zamestnancov,
• podpora kariérneho rastu,
• pracovný poriadok v zmysle Zákonníka práce.

Všetky činnosti zamestnancov školy sú prenesené do finančného ohodnotenia prostredníctvom osobných príplatkov.

 

10 POŽIADAVKY NA PROFESIJNÉ VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV

Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov je jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré pôsobia na celkovú úroveň kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vo výchove mimo vyučovania. Podrobný a konkrétny plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov je súčasťou ročného plánu ŠZ. Tento systém by mal mať tieto ciele:

- uvádzať začínajúcich vychovávateľov do pedagogickej praxe,

- udržiavať a zvyšovať kompetenciu (spôsobilosť efektívne vychovávať a vzdelávať) pedagogických zamestnancov,

- motivovať pedagogických zamestnancov pre neustále vzdelávanie                                     a sebavzdelávanie,

- sprostredkovať pedagogickým zamestnancom najnovšie poznatky (inovácie) z metodiky výchovy jednotlivých oblastí výchovy, pedagogiky a príbuzných vied,

- rozvíjať špecifické zručnosti pedagogických zamestnancov nevyhnutných                     pre uspokojovanie záujmov detí a žiakov prostredníctvom vedenia záujmových útvarov,

- podporovať rozvíjanie zručnosti pedagogických zamestnancov pre prácu s modernými materiálmi a materiálnymi prostriedkami: videotechnikou, výpočtovou technikou, multimédiami a pod.,

- rozvíjať tvorivosť pedagogických zamestnancov,

- umožniť pedagogickým zamestnancom získanie prvej a druhej atestácie.

     Systém ďalšieho vzdelávania v súlade s platnou legislatívou by mal rešpektovať tieto princípy:

- ďalšie vzdelávanie je právom i povinnosťou každého pedagogického a odborného zamestnanca ŠZ,

- každý pedagogický i odborný zamestnanec ŠZ má mať možnosť ďalšieho vzdelávania  za rovnakých podmienok,

- základnou hodnotou ďalšieho vzdelávania každého pedagogického a odborného zamestnanca ŠZ má byť kvalita výchovy a vzdelávania a nie formálne získavanie certifikátov a čiarok za účasť na školeniach,

- ŠZ spolupracuje s inštitúciami vytvárajúcimi systém ďalšieho vzdelávania                      v školstve (najmä s metodicko-pedagogickými centrami) a svoju činnosť s nimi koordinuje,

- efektívnosť ďalšieho vzdelávania je pravidelne vyhodnocovaná a na základe výsledkov optimalizovaná,

     Účastníci vzdelávania by mali mať možnosť voľby organizačných foriem, metód a materiálnych prostriedkov svojho vzdelávania. Hlavnými znakmi práce vzdelávaných by mali byť: motivácia, iniciatíva, samostatnosť, aktivita, kritické postoje, spätná väzba, tvorivosť, zodpovednosť za výsledky.

 

11 VÝCHOVNÉ ŠTANDARDY

 

Vzdelávacia oblasť

 

Spoločensko-vedná oblasť

 

 

Pracovno-technická oblasť

Prírodovedno-environmentálna oblasť

 

Esteticko-výchovná oblasť

 

Telovýchovná, zdravotná a športová oblasť

 

 

 

12 VÝCHOVNÉ OSNOVY VPŠZ

 

Vzdelávacia oblasť – 165 hod.

 

 

Spoločensko-vedná oblasť – 33 hod.

 

Pracovno-technická oblasť – 33 hod.

 

 

Prírodovedno-environmentálna oblasť – 33 hod.

 

Esteticko-výchovná oblasť – 33 hod.

 

Telovýchovná, zdravotná a športová oblasť – 33 hod.

 

 

 

ŠKOLSKÝ KLUB DETÍ

ako súčasť ZŠ ul. Lesnícka 1, 080 05 Prešov

 

REVIDÁCIA VP

 

 

 

Dodatok č. 1

 Zmena počtu oddelení – ŠKD tvorí 6 oddelení detí z 1. – 4. ročníka ZŠ, ktorého je súčasťou.

Výchovný plán VPŠZ – platnosť pre 6 oddelení.

Výchovné osnovy VPŠZ – platnosť pre 6 oddelení.

 --

 

 

Dokumenty na stiahnutie TU:

Výchovný poriadok pre školský rok 2024 / 2025