Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach

 

Postupy pri prevencii a riešení šikanovania, agresie

Podľa metodického usmernenia MŠ SR č.7/2006-R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach s účinnosťou od 1.apríla 2006 rozumieme pod šikanovaním akékoľvek správanie žiaka a skupiny, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, prípadne ich ohrozovanie alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie násilia voči žiakovi, ktorý sa nemôže alebo nevie brániť.

ŠIKANOVANIE je:

• úmysel ublížiť fyzicky alebo psychicky
• agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov
• opakované útoky
• nevyrovnaný pomer síl medzi agresorom a obeťou
• zahŕňa slovné ponižovanie, nadávanie, výsmech, hrubé žartovanie, vydieranie, obmedzovanie slobody, pohŕdanie, poškodzovanie osobných vecí, telesné napadnutie
• je právne postihnuteľné.

 

Prevencia šikanovania – stratégia našej školy:

Základným opatrením je dôsledné dodržiavanie zásady: „Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje
v žiadnych podobách.“

1. Dôsledne informovať žiakov a rodičov o vnútornom poriadku školy, kde sú zakotvené pravidlá správania žiakov. Šikanovanie v škole nebude tolerované! Zároveň poriadok školy obsahuje sankcie pri
ich porušení, o ktorých sú žiaci a rodičia informovaní.

2. Nepodceňovať prejavy šikanovania. S negatívnymi dôsledkami šikanovania a nevhodného správania
pre obete i agresorov oboznámiť všetkých žiakov, učiteľov, zamestnancov i rodičov, ako aj so sankciami
v prípade porušenia pravidiel školského poriadku.

3. Venovať pozornosť vytvoreniu príjemnej a bezpečnej klímy v škole.

4. Prieskum na škole robiť priebežne formou dotazníkov, rozhovormi s deťmi, pozorovaním.

5. Informovať o možnosti nahlásiť podozrenie alebo prejav šikanovania prostredníctvom výchovného poradcu, prípadne triednemu učiteľovi, prípadne učiteľovi, ktorému dôverujú.

6. Počas prestávok sledovať, kde sa zdržiavajú obete šikanovania a kde agresori.

7. Na prejavy pekných vzťahov a pomoci, ako aj na prejavy neznášanlivosti upozorňovať v školskom časopise.

8. Eliminovať konflikty – všímať si už náznaky šikanovania: posmešné poznámky na adresu spolužiaka, posmievanie sa za dobrú alebo zlú známku, vysmievanie sa  z neúspechov druhých, z oblečenia, vzhľadu, okuliarov, strojčeka, rečových vád a pod.

9. Lepšie si všímať aj tzv. obete šikanovania a rozlišovať, či ide skutočne   o šikanovanie.

10. Vysvetliť žiakom, že ak podporujú šikanovanie, bavia sa na ňom, stávajú sa  spoluúčastníkmi šikanovania.

11. Pri poškodení majetku spolužiaka žiadať náhradu za zničenú vec;  pri ublížení na zdraví (kopnutie, pichnutie), braní desiatej, ponižovaní  vyvodiť   dôsledky  podľa  závažnosti prejavu žiaka od oznámenia rodičom až po privolanie polície.

12. O riešení každého závažného priestupku je každý vyučujúci povinný informovať   okamžite vedenie školy.

13. Priestupky žiakov riešiť objektívne, s pedagogickým nadhľadom a taktom, ale  nekompromisne.

14. Žiakov, ktorých správanie sa nezlepší, vylúčiť zo školských aktivít (výlety, spoločenské podujatia a pod.).

15. O problémoch informovať rodičov na rodičovskom združení – nabádať rodičov, aby problémy svojich detí riešili v spolupráci so školou, dbať na vzájomnú  informovanosť a dôveru).

16. Vyhlásiť týždeň boja proti šikanovaniu (súťaž o najlepší plagát, nápis na tričká pri kampani proti šikanovaniu).

17. Oboznámiť žiakov s Trestným zákonom a základnými informáciami o šikanovaní (tried. hodiny, občianska výchova, etická výchova).

18. Využívať hry a cvičenia, skupinové práce, diskutovať, učiť nenásilne riešiť konflikty a podobne.

19. Zvyšovať sebavedomie detí (pochvaly, ocenenia za školskú a mimoškolskú prácu).

20. Dôsledne dodržiavať dozor v priestoroch školy pred vyučovaním, cez prestávky, po vyučovaní i v čase mimo vyučovania v priestoroch, kde by k šikanovaniu mohlo dochádzať, a v školskej   jedálni.

21. Viesť žiakov k zdravému spôsobu života, rozvíjať záujmy žiakov.

 

Postup pri riešení šikanovania:

1. Zaistiť ochranu obetiam.

2. Individuálny rozhovor s obeťou, môžu povedať, napísať, nakresliť, čo sa stalo.

3. Individuálny rozhovor s agresorom, nech napíše, čo sa stalo.

4. Prediskutovať s útočníkom čo sa stalo, ako porušil pravidlá správania.

5. Nájsť vhodných svedkov (nikdy nekonfrontovať obeť a agresora!!!).

6. Kontaktovať rodičov, rozhovor osamote s rodičom obete a rodičom útočníka.

7. Viesť o šikanovaní záznam s popisom mien, prostredia, času, spôsob, častosť, príčina, závery, postihy. Neuznávať falošné výhovorky o nehode, zo srandy, bola to iba hra a pod.

7. Ak bolo dieťa zranené, vyfotografovať zranenia.

8. Kontaktovať CPPPaP, príp. políciu.

9. Naučiť dieťa obranné stratégie.

10. Využiť anonymný dotazník.

 

Opatrenia na riešenie situácie:

Pre obete:

a) možno odporučiť rodičom obetí spoluprácu s CPPPaP, vyhľadať odbornú pomoc;

b) zorganizovať skupinový program riaditeľom školy v spolupráci s CPPPaP;

c) zvýšiť informovanie rodičov.

Pre agresorov:

a) odporučiť rodičom vyhľadať odbornú pomoc;

b) výchovné opatrenia: napomenutie a pokarhanie triednym učiteľom, riaditeľom školy zníženie známky
zo správania, výchovná komisia;

c) preloženie žiaka do inej triedy;

d) odporučenie rodičom na dobrovoľný diagnostický pobyt v diagnostickom centre, oznámenie na úrad práce oznámenie polícii, ak je podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu.

 

Záver:

• Dodržiavať metodické usmernenia k prevencii a riešeniu šikanovania MŠ SR.
• Pri podozrení na šikanovanie dôsledne spolupracovať s rodinou obete i rodinou útočníka.
• Dodržiavať taktný prístup a zachovanie dôvernosti informácií.
• Spolupracovať s CPPP.
• Spolupracovať s políciou.
• Dôsledne zamedziť akejkoľvek forme násilia, týrania a zneužívania detí a dbať na kriminálnu prevenciu detí a mládeže

 

Šikanovanie