Svetový meteorologický deň si pripomíname každoročne 23. marca ako výročie založenia Svetovej meteorologickej organizácie. nástupcu V tento deň v roku 1950 rnadobudla platnosť Konvencia o Svetovej meteorologickej organizácii. Zaoberá sa meteorológiou, klimatológiou, hydrológiou a s nimi súvisiacimi vednými disciplínami. 

Oblaky a ich klasifikácia

Pri každodennej činnosti pod otvoreným nebom alebo pri výletoch do prírody každý z nás zablúdi pohľadom na oblohu. Tam sa veľmi často nachádzajú oblaky v najrôznejších podobách. Čo to vlastne oblak je?

Ide o mračná vody v kvapalnom stave, teda nie o vodnú paru, ako si často ľudia myslia. Vznikajú vtedy, keď  vlhkosť v ovzduší kondenzuje na drobné kvapôčky alebo ľadové kryštáliky. To sa môže diať pri rôznych poveternostných podmienkach a v rôznej výške nad zemou. Oblaky obsahujú buď len vodné kvapky, alebo len ľadové kryštáliky, alebo oboje naraz. Ich priemer je spravidla okolo jednej desatiny milimetra.

Kvôli rozmanitým podobám oblačnosti vznikla klasifikácia oblakov a ich názvoslovie. Tvorí sa kombináciou štyroch latinských slov: cirrus (riasa alebo kučera), stratus (vrstva alebo sloha), nimbus (dážď) alebo cumulus (kopa).

Najčastejšie sa oblaky delia podľa ich výšky nad zemským povrchom, a to na:

• vysoké (5 – 13 km nad povrchom zeme),
• stredné (2 – 7 km),
• nízke (0 – 2 km).

Na obrázku je znázornených 10 základných typov oblakov:

A takto vyzerajú niektoré typy oblakov na oblohe:

Keď pôjdeš von, skús sa pozrieť nad seba a ak uvidíš na oblohe mračná, možno sa ti podarí ich pomenovať.